ponorené z ticha

Si svetlom čo svieti skrz mojim životom?

Či skôr zázrakom v krajine skutočných svetov .

Si armádou čo vyslali na záchranu mojej duše smutnej?

Či si len tým anjelom ,

ktorý našiel sa v láske ,krásou utvorený .

Ty chýbala si v každom príbehu ,

teba som na dne jazier hľadal

a topil sa v močiaroch .

To tvojou láskou prestrašený

a bolesťou poviazaný klesal som ku dnu

Ty môj anjelik ,krásny a nádherný..

Boli dnes láskou preplnené moje slová ?

Či horkou kašou presýtené ,

sťa tie nápoje ,čo sám diabol ponúkal nám v ten večer.

A povie mi tvoj pohľad ostrý ,

keď počuť budem chcieť tvoje slová nemé?

A dovidím na koniec vety

a nájdem tam jej zmysel ,

keď do tvojho seba budem zahľadený?

Či snáď mysleli sme ,

Že triezvosť je zbytočná

a na jej úkor, opojení klamstvom

a  zo vztýčeným egom,

po prvý krát pobrali sme sa ,

len tak  v úvodzovkách

za nehou.

Anjelik môj , krásny nádherný..

Aj ten dnešný dážď je chladný

no tito kvapky dávajú mi pocítiť tvoju prítomnosť.

Akoby tvojim pohľadením obdaril ma ,

keď pacítil som jeho chladný dotyk

Práve tými kvapkami bude láska prúdiť naveky

a ľadom ochránená oživovať vo mne pocit zákernosti.

V takejto pokojnej a harmonickej symfónii nepokojných tónov

a neposlušných kvapiek mám pocit ,

že počujem Ťa ako nahlas kričíš do tej nemej árie ,

že miluješ ma.

Možno..

No uvedomujem si váhu tvojich slov

skôr to,že Ty dokážeš kričať ešte viac

aby som pocítil aký je ten dážď aj dnes chladný.

..a smutný