Ja
konečne rozhodnutím vlastným podporený,
kráčam.idem Ti v ústrety.
stretávam Tvojich starých známych
a Moje nové známe.v močiary čiernych sĺz,
zo šialených úzkostí ,
dávno smútkom aj časom
zakonzervovaných ,ticho stekajúcich čiernych sĺz,
po neviditeľnelj skalnatej tvári ,
Ja bezmocne napĺňam priestor.
ťažko predieram sa Tvojou bolesťou , takmer
bez nádychu ,zo škrekotom čiernych havranov ,
kričím nahlas Tvoje meno do toho priestoru.
Ja volám, žiadam Teba aspoň o snahu pomôcť Mne.
„Zachráň teda aspoň seba „;
viem Mňa pritom utopíš možno
ale
Tvoj smiech mi postačí aj keď práve výsmešne
ale presvedčivo oznámil Mne ,
že vzdávaš Mi úctu priateľstvom .
A tým dokážeš Mi ,
že nie je miesto pre dvoch ,
v Mojej hlave
Komentáre
...
...
nuž v žiadnom prípade by som sa týmito básničkami nechcel nikoho dotknúť,natož niekomu spôsobiť niečo čo by sa mohlo až hllbky duše dotýkať .pritom svojou silou možno spomienky ,možno nie práve príjemné rozburcovať...
tak toto bolo určite pre teba ..
keep smiling for ever ..prajem peknú noc..zajtra možno napíšem niečo ešte...
... a nemohol by som si aj od teba niečo prečítať?please?
...