ponorené z ticha

nemám nekonečno... len spomienku a pohľad.

:)
pokračovanie:

"zlatom by som ti možno vedel vyložiť cestičku ,či skôr striebrom alebo ružami ,ktorou by som si ťa doviedol k sebe
a pripravil by som ti nebo alebo z lásky ustlal ti postielku ,kde oddýchneš si ,keď budeš zo mňa unavená " ...

nezabudni to medzi tými úvodzovkami som tiež ja

... sam si to pisal... ze zamotavas do slov... kedy vies, ze slova uz nie su iba slova... ze je z nich nieco viac...
... ja newiem, ci to, co tu citam, je iba moja predstava, moj smutok, pretaveny do tuzby, aby to bolo tak, ako pises...
... neviem, ci verim sama sebe...

...veď to ,že newiem kedy
nechcem to vedieť
a newadí mi,že to nechcem vedieť...

takto by to malo byť správne,ešte predtým ako začneme hľadať rozdiely medzi predstavou a túžbou ...ešte pred tým ako začne-me ... uvedomíme si ,že náš smú-tok predsa niekde koniec mal by mať ,končí za každou jednou bodkou ,ktorú ti napíšem ...
pretože on je tým rozdielom ..

... a nebojiš sa, že je to predsa len trochu inak...
... más v sebe viacej istoty, ako ja... mne je tu strašne veľa povedomého, známeho, je to tu zrkadlo mojich citov a pocitov, no ešte mam v sebe brzdu - čo ak je to len zdvojeny obraz, veľmi podobny, má vela spoločného, tu bolesť, smutok, stratu, no predsa len... čo keď je tvoje tvoje a moje moje, a nie naše...

... napadlo ma to...som iba nesmrteľný romantik ,ktorého to veľmi zabolelo ,keď zistil ,že romantika nie je iba o kráse a slobode..
tak preto možno "istota". prawdaž-e iba po svojom....

... nechcela som ťa tým zraniť... ani seba... ja len neviem, čo je pravda... virtual je bludisko... niekedy sa mi zdá, že tu stretávam samu seba... svoj tieň... tieň niekoho, koho som ľubila, ľubim... a v niektorych okamihoch, vlastne väčšinou, je ten tieň úplne zhodný s tvojim.

...mňa celkom potešilo tých zopár milých slov ,ktoré sme si navzájom poslali.aj keď newiem,kto si...či vôbec existuješ mám pocit,že "teraz to možno preženiem" si tá ,ktorej môj smútok patrí atým pádom sa snažím niekedy o to aby tento príbeh bol krásne nekonečný ...je ráno a včera som mal divný večer... a dostal som menej "komentárov" než som včera ,tak som si tiež myslel,že zranil som...nechcel som..


tu je smajlík na dnes " :/) " ... krásny deň

... ďakujem za smajlíka... :-), máš pravdu, tento príbeh je nekonečný... krásny deň.

... a ešte niečo... fascinuje ma tvoja schopnosť tak hlboko cítitť - lasku, smutok... to máme spoločné. asi preto sem pravidelne chodím...

... tvoje slová sú príjemné.asi preto začínam mať rád pravidelnosť.tá nebola nikdy mojou silnou stránkou...
teraz musím ísť a prídem až neskoro večer ...
zatiaľ iba jednu vec by som sa spýtal ak smiem :
ty sa s tým ako máš celý deň?pretože mne to celý deň vŕrta v hlavičke a newiem čo..naj - je to že tomu prestávam odolávať ...
zatiaľ ..pekné zakončenie tohto príjemnén-ho dňa praje -m...