….už neponúknem duši stratený čas,
čakaním na práve prelietavý pocit,
ktorý keď daruješ mi ,je trpký a plný
„nežných”starostí”
tých starostí ,čo v celých hodinách
vedel by som ti prepočítať a možno jednou vetou
sa ti nimi posťažovať,.
tak neobyčajne krátka je krásna Tá
chvílka a zrazu nedokážem sa dočkať
kedy tento deň už konečne skončí..
iba zo strachu by som
si doprial svoju trpezlivosť maznať,
a sladkosťou by som odmenil aj vietor ,ten ktorý mi ten čas
na chvíľku už fakt poženie smerom k tebe;
no možno od teba...
Komentáre